Je Da Vinciho kód “najvážnejším útokom proti kresťanstvu”?

Nie je tajomstvom, že kresťanstvo je v USA, UK a ďalších národoch vystavené narastajúcim náporom v médiách, v školách, na súdoch a často dokonca aj v cirkvi. V kultúre, ktorá sa systematicky snaží spochybniť Krista a Jeho Slovo, vyjadril teológ (a pastor z Chicaga) Dr. Erwin Lutzer tento postreh: „Da Vinciho kód je najvážnejším útokom proti kresťanstvu, aký som kedy zažil.”[1]

Vo svetle takého odvážneho prehlásenia sa pozrime bližšie na úžasne populárny román Dana Browna, na film s rovnakým názvom a ich možný vplyv na cirkev a kultúru.

Román

Hoci by Dan Brown chcel, aby sme verili, že „všetky popisy výtvarných diel, architektúry, dokumentov a tajných rituálov v tomto románe sú presné,“[2] Da Vinciho kód je iba fikcia, zahŕňajúca dobrých, zlých aj úniky „o vlások“. Hlavná postava, kryptológ z Harvardu Robert Langdon, je dosť pasívny, nie veľmi zložitý charakter. Taktiež zvraty v deji románu sú ľahko predvídateľné a štýl písania, hoci občas celkom dobrý, je nezapamätateľný. Je to ako-tak zábavné, tak ako „populárna“ fikcia,[3] ale nie je typom románu, ktorý by obstál v skúške času tak, aby sa raz stal klasikou. Napriek tomu sa Da Vinciho kód stal celosvetovou senzáciou.

Skvelým ťahom tohto inak všedného románu je jeho centrálna teória sprisahania, podľa ktorej sa, vo veľmi jednoduchom podaní, Ježiš oženil s Máriou Magdalénou. Po Ježišovej smrti sa predpokladá, že Mária ušla s ich dieťaťom a časom sa stala symbolom „posvätnej ženskosti“ starovekého pohanstva.

Táto teória nie je pre Dana Browna nová. Každému serióznemu študentovi cirkevnej histórie je dobre známa táto staroveká (hoci chybná) tradícia, ktorá bola katolíkmi ako aj protestantmi dlho považovaná za herézu.[4] Človeku však stačí, aby sa zahĺbil (a ani nie príliš hlboko) do „historických“ základov tejto tradície, aby sa sám presvedčil, že je naozaj len fikciou.

Michael Baigent, Richard Leigh a Henry Lincoln[5] uviedli toto prekvapujúce priznanie, týkajúce sa ich vlastného výskumu:

Našou snahou bolo iba preskúmať [evanjeliá] — lokalizovať určité fragmenty možnej alebo pravdepodobnej pravdy… fragmenty, ktoré by mohli dokázať manželstvo medzi Ježišom a ženou známou ako Magdaléna. …Uvedomili sme si, že ak ich chceme nájsť, budeme musieť čítať medzi riadkami, zaplniť určité medzery, objasniť určité predčasné ukončenia a výpustky. Museli by sme jednať s tým, čo bolo vynechané, s dvojzmyselnými narážkami, s odkazmi, ktoré boli prinajlepšom nepriame. [6]

Ale útok proti Kristovi a Jeho Slovu, Biblii, v Da Vinciho kóde siaha oveľa ďalej ako len k oživeniu starovekej teórie sprisahania. Tým, že zasieva do mysle čitateľa semienko pochybnosti, čo sa týka pôvodu Biblie, stáva sa román – a pravdepodobne aj film – priamym útokom proti autorite Písma. Podľa Leigha Teabinga, fiktívneho historika pána Browna,[7] prešiel rímsky cisár Konštantín cez staroveké evanjeliá a vybral tie, ktoré sa hodili k jeho politickému programu, čím vytvoril to, čo dnes máme ako Bibliu, zatiaľ čo úmyselne zatajil ďalšie realizovateľnejšie dokumenty.[8] (V skutočnosti nebol kánon Písma predložený rade cirkvi skôr ako po smrti Konštantína – koncil v Nicej za života Konštantína sa oveľa viac zaujímal o božstvo a pôvod Krista.) Brownova „fiktívna“ lekcia z histórie je pseudo-akademickým šikanovaním, ktoré bolo opakovane vyvrátené historickými a biblickými odborníkmi.[9]

Zlatý rez

Kniha spomína Leonarda Fibonacciho di Pisa, matematika z trinásteho storočia, ktorý objavil sériu čísel s veľmi neobvyklou vlastnosťou.

Fibonacciho postupnosť začína nulou, potom jednotkou, potom každé následné číslo je súčtom dvoch predchádzajúcich čísel (0, 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, atď.). Po niekoľkých prvých číslach je podiel medzi akýmikoľvek dvoma číslami v postupnosti 1,618 (t.j. druhé číslo je 1,618-krát väčšie ako to predchádzajúce).

Čo robí tento objav takým významným a ako súvisí so spornou otázkou stvorenia/evolúcie? Podiel 1,618, známy starovekými Grékmi ako božský rez alebo zlatý rez, sa nachádza prakticky všade – v prírode, v umení, v hudbe a v architektúre. Objavuje sa v špirálach ako sú borovicové šišky, ananásy, lastúry, rohy, slnečnice a mnohé iné. Je to pomer medzi každou z kostí našich prstov, rúk a nôh. Počet listov alebo lupeňov na kvete je často Fibonacciho číslom. Preto je pohľad na kvet s piatimi lupeňmi pre oko príjemnejší ako so štyrmi lupeňmi.

Naše vnímanie krásy je často (nevedome) založené na podiele 1,618. Skladatelia a umelci – vrátane Leonarda da Vinciho – to vedia a preto často zakladajú svoje diela na zlatom reze. Zatiaľ čo mnohé z Brownovych tvrdení týkajúcich sa tohto fenoménu sú sporné alebo úplne falošné,* všadeprítomnosť zlatého rezu alebo fí v prírode je dobre zdokumentovaná. Je ťažké si predstaviť mocnejšiu evidenciu o pláne stvorenia, hoci fiktívne charaktery pána Browna vyvodzujú nesprávne uzávery.**

---

* Napríklad Brownove tvrdenie, že podiel samíc a samcov včely medonosnej v „akomkoľvek úli na svete“ je fí. Brown, str. 94.

** “Keď starovekí ľudia objavili FÍ, boli presvedčení, že narazili na Boží stavebný kameň pre svet a začali preto uctievať Prírodu.” Brown, str. 95.

Teoreticky sa takýmito tvrdeniami v diele fikcie nechajú oklamať len tí naozaj naivní. Smutnou pravdou však je, že väčšina populácie už je veľmi naivná, čo sa týka Božieho slova a čo je horšie, mnohí zúfalo hľadajú výhovorku, prečo mu nemôžu veriť a žiť podľa neho.[10] Pre nich budú šikovne podávané lži v Da Vinciho kóde ospravedlnením, ktoré potrebujú, aby mohli naďalej popierať autoritu Biblie.

Je ironické, že práve v tomto kontexte bude mnohým čitateľom predstavená fascinujúca téma “Fibonacciho postupnosť a božský rez.” Pozri si bočnú lištu pre viac podrobností o tejto pozoruhodnej evidencii, ktorá podporuje stvorenie, nie evolúciu.

Útok

Má teda pastor Lutzer pravdu, keď označuje Da Vinciho kód za „najvážnejší útok proti kresťanstvu“ tejto doby? V určitom slova zmysle sa priblížil pravde, pretože najväčším útokom proti kresťanstvu a Ježišovi Kristovi je a vždy bol zámerný útok proti Jeho Slovu. V tejto vojne je Da Vinciho kód len malým zubom v oveľa väčšom kolese. Koľko teológov a kresťanských vodcov sa ocitne v boji proti priemernej práci fikcie, zatiaľ čo naďalej učia, že Božiemu slovu nemožno veriť vo všetkých 66 knihách, obzvlášť Genezis? Da Vinciho kód jedného dňa potichu vyjde z módy, zatiaľ čo sa budú generácie kresťanov naďalej kĺzať po svahu pochybností, ktoré začínajú kompromisom. Toto je to bojisko, na ktorom sa vedie skutočný boj.

Či sa rozhodne veriaci čítať Da Vinciho kód (s opatrnosťou), prípadne pozrieť si film alebo nie, je nutné byť informovaný o všetkých aspektoch útoku proti Božiemu slovu – nech má akúkoľvek formu – a „byť pripravený vydať počet” (1 Peter 3:15), aby sme mohli jemne a inteligentne prekonať akúkoľvek prekážku k evanjeliu Ježiša Krista.

Referencie a poznámky

1. Ako je uvedené na cnn.com, 28. marca, 2006. Návrat k textu.
2. Dan Brown, Da Vinciho kód (New York: Doubleday, 2003) str. 1. Návrat k textu.
3. Ako protiklad k fikcii, ktorá je klasifikovaná ako „literárna“; rozlíšenie použité vydavateľmi a autormi. Návrat k textu.
4. Prvý krát som sa stretla s touto teóriou počas štúdia Nového zákona na Biblickej škole. Druhýkrát som sa s ňou stretla pri inom fiktívnom diele, ktoré sa objavilo niekoľko rokov pred Da Vinciho kódom. Návrat k textu.
5. Autori diela Holy Blood, Holy Grail (Svätá krv, svätý grál), Delacorte Press, 1982; Baigent a Leigh nedávno prehrali súdny spor s Brownom ohľadne porušenia autorských práv. Návrat k textu.
6. Ako je uvedené na equip.org. Návrat k textu.
7. Teabing je prešmyčkou mena Baigent. Je iróniou, že sa Brown rozhodol pomenovať svojho „znalca“ po Michaelovi Baigentovi a Richardovi Leighovi, ktorí nedávno viedli proti nemu súdny spor (viď bod 5). Návrat k textu.
8. Brown, str. 231-235. Návrat k textu.
9. K dispozícii je mnoho vynikajúcich článkov a kníh, ktoré nesporne vyvracajú tvrdenia Dana Browna. Jedným obzvlášť nápomocným zdrojom bola kniha The Real History Behind The Da Vinci Code (Skutočná história v pozadí Da Vinciho kódu) od (sekulárnej) historičky Sharan Newman, Berkeley Books, New York, 2005. Použite však tento a všetky ostatné nástroje tak, ako ľudia v Berei (Skutky 17:11). Návrat k textu.
10. Rimanom 1:25. Návrat k textu.

Autorka: Melinda Christian, Answers in Genesis USA

Text copyright © 2006, Answers in Genesis USA, všetky práva vyhradené — okrem toho, čo je uvedené na pripojenej stránke “Použitie a autorské práva” ktorá poskytuje užívateľom stránky ChristianAnswers.Net práva použiť túto stránku doma, pri osobnom svedčení, v zboroch a školách. Copyright ilustrácií a schém, 2006, Films for Christ.

Ďalšie dôležité informácie

• Stránka V svetle kresťanského reflektoru (Christian Spotlight) s recenziou filmov: Da Vinciho kód
• Odkaz Da Vinciho kódu (on-line audio) od člena tímu Christian Answers, Ray Comfort (Living Waters / Way of the Master)
• Bol Ježiš Kristus len legendou? Odpoveď
• Je Ježiš Kristus človek alebo Boh? Odpoveď
• Ak je Ježiš Bohom, ako mohol zomrieť? Ak Ježiš zomrel na kríži, ako môže byť dnes živý? Odpoveď
• Bol Ježiš Kristus Bohom zjaveným v ľudskom tele? Odpoveď
• Je Ježiš Kristus naozaj Bohom? Odpoveď
• Ak bol Ježiš Božím synom, prečo sám seba nazval Synom človeka? Odpoveď
• Trojica – Ako môže byť jeden Boh tromi osobami? Odpoveď
• Charakter – Zhoduje sa Kristov charakter s jeho vysokými nárokmi? Odpoveď
• Vyvrátila veda zázraky spojené s Ježišom Kristom? Odpoveď
• Mohol Kristus zhrešiť? Odpoveď
• Archeológia – Našli sa nejaké cintoríny ľudí, ktorí boli súčasťou Ježišovho života a smrti? Odpoveď
• Mária Magdaléna
• Ako zistíme, či je Biblia pravdivá? Odpoveď
• Ako môže byť Biblia neomylná, keď ju napísali omylní ľudia? Odpoveď
• „Seminár Ježiš“ – Je ich kritika evanjelií platná? Odpoveď
• „Seminár Ježiš“ – V mene koho v skutočnosti hovoria? Odpoveď

ChristianAnswers.Net
Christian Answers Network
PO Box 577
Frankfort KY 40602
USA